zľava: Martin Haller, Günter Katherl, Ulrich Aspetsberger

Architekti zo štúdia Caramel architekten zavítali včera z Viedne do Bratislavy, aby nám v priestoroch jedného zo showroomov v areáli centra bývania R1 priblížili svoju tvorbu i svoje zápasy o realizáciu nápadov, ktoré nie sú odkúšané, ale práve preto jedinečné. Realizované stavby od Caramelu si môžme pozrieť aj na internete, toto všadeprítomné médium nám poskytne o nich aj množstvo informácií. Čo však vždy okorení osobné stretnutie, sú zážitky, o ktoré sa s Vami podelia ich majitelia... A vy si náhle porozumiete. Pri predstavovaní prác spomenú aj prehováranie hasičov, aby predsa len povolili vypustiť medzi ľudí už nachystanú inštaláciu asi 18.000 balónov... alebo trpezlivé státie pod 13,5 metrov dlhou vodorovnou stenou, spod ktorej sa práve odstraňovali všetky podporné stĺpy, pričom statici sa prizerali na akciu z bezpečnej vzdialenosti. Alebo výsmech najväčšieho rakúskeho výrobcu oceľových komponentov, keď zháňali  tenké oceľové prúty pre svoj projekt netradičního prístrešku pod auto. Viera v svoje schopnosti a túžba dokázať projekty aj zrealizovať ich poháňa, napriek prekážkam, ba niekedy aj porážkam. Aj to patrí k životu.

Na záver architekti Günter Katherl a Martin Haller premietli fotografie, na ktorých pantomímou zobrazovali svoje stavby. A hostia hádali, ktorú zo stavieb pripomínajú krkolomne poskladaní ľudia na fotografiách. Také veselé bolo ukončenie prednášky. Vďaka za podnetný večer.

Dox je centrum súčasného umenia v Prahe. Zaujímavá stavba vytvára prostredie pre prezentáciu súčasného umenia. Medzinárodného, českého, slovenského. Do 18. Apríla 2011 je v najvrchnejšej časti centra DOXKostol v pohybe. Teda nie, žeby sa tam nejaký kostol premával hore dolu. Ožíva tu český betlehemský kostol (Böhmische - Bethlehemskirche), ktorý v Berlíne postavili českí uprchlíci, vďaka veľkorysosti kráľa Fridricha Viléma I. Vznik kostola, jeho význam, história, ťažké poškodenie bombardovaním v roku 1943 až napokon zánik v roku 1963 sú príbehom, ktorý nanovo zhmotňuje španielsky konceptuálny umelec JUAN GARAIZABAL. V roku 2008 predstavil koncept Memorias Urbanas (pamäť miest). Obrysy starej Bukurešti, Old London Bridge, Tuilerijský palácv Paríži, Kráľovský palác vo Valencii, či už náš spomínaný kostol. To všetko sú pamiatky, ktoré umelec pre nás znovuobjavuje jednoduchým a moderným spôsobom. V Prahe je vystavený okrem desiatich sprievodných diel aj model kostola konštrukcie vysoký 4.5m. Kovová konštrukcia je vybavená aj svetelnými a akustickými prvkami. Je to však len predobraz cieľa tohto projektu. A tým je zmiznutý a tým aj viac-menej zabudnutý kostol v jeho pôvodnej veľkosti. Držíme umelcovi palce, aby tento pozoruhodný projekt, ktorý má viac rovín dotiahol až k tým 30 metrom pôvodnej výšky.

Galéria moderného umenia Danubiana nám ponúka vždy niečo zaujímavé, kam môžme bez obáv zaviesť prípadných zahraničných návštevníkov. Tentokrát je to výstava Jozefa Jankoviča Svedectvo na okraji / Testimony on the edge. Aby ste mali predstavu, kto to asi vystavuje, vedzte, že Jozef Jankovič je jediný slovenský sochár zastúpený v zbierke súčasného umenia E.P.A.D. v supermodernej štvrti La Defénse v Paríži. Tento viac ako sedemdesiatročný avantgardný umelec nám zabŕdol svojou tvorbou aj do počítačovej grafiky. Tú síce na tejto výstave nenájdeme, ale nájdeme na nej sochy a obrazy jeho typických figúr so zväčšenými končatinami všakovak poskladaných, orezaných, deformovaných. Zdá sa, akoby boli všetky figúry deformované rovnako ale výsledok je zakaždým iný a neopakovateľný. A zrazu naďabíte na obraz, ktorý hlása: ”Aj dobrý biznis je umenie”
A toto je medzi tým množstvom dobrého umenia akoby odkaz pre nás: všetko čo robíme dobre, je umenie (nielen biznis a nielen umenie). Okrem diel Jozefa Jankoviča nakuknite aj do malej miestnosti vedľa kaviarničky a nájdete tam nemenej zaujímavú architektonickú štúdiu rozšírenia priestorov galérie Danubiana o ďalšie budovy. Je znakom, že u nás vznikajú dobré myšlienky, dobré koncepty, skrátka dobré veci.

Aké je tvoje obľúbené počasie?
 Obľúbené zviera? Jedlo? Topánky? Kniha? Miesto? Hudba? Najkrajšie spomienky na minulosť? Najmilšia činnosť?
 Tak takéto triviálne otázky položili známym výtvarným i hudobným umelcom zo severo-východného Anglicka. Odpovede mohli načmárať, nakresliť, vytvoriť koláž, či namaľovať. Zdá sa vám, že z toho bola triviálna výstava?
Omyl! Vznikli zaujímavé dielka a každá osobnosť sa prezentovala osobitým prejavom. No ale čo spájalo všetky tieto anglické osobnosti a čo je pre nás, ktorí nežijeme v danom regióne, čudné, bola až neuveriteľná zhoda v obľube daždivého, hmlistého či veterného počasia. Jeden jediný z 36 autorov na otázku: ,,Aké je tvoje obľúbené počasie?", nakreslil slnko, ale nezabudol dopísať: sunny, but not too hot!
Art gallery v Durhame pripravila na august/september túto milú a zábavnú výstavu.

Quentin Blake

Michael Foreman

Eric Clapton

A máme tu ďalšiu zaujímavú výstavu. Ženské akty na pôde Slovenskej národnej galérie nie sú ničím výnimočným, veď umenie sa len tak hemží touto témou. Táto výstava je však na slovenské pomery veľmi zvláštna. Ženské akty vytvorené výsostne mužmi sú tu prešpikované textami dvoch feministických autoriek Jany Juráňovej a Jany Cvikovej.

Ak ste sa v minulých dňoch vybrali do Viedne, Konstantin Grcicmohli ste naďabiť na niektorú z výstav, či workshopov v rôznych častiach Viedne v rámci štvrtého ročníka viedenského týždňa dizajnu. V rovnakom čase sa konal design week aj v Prahe a Budapešti. Ja som sa šla mrknúť do Viedne, ktorá je od Bratislavy ozaj len na skok. Symbolom, ktorý upozorňoval na prebiehajúcu akciu bola žltá stolička. Tam, kde ste ju zbadali, sa malo konať niečo zaujímavé. Pravdu povediac, mňa Viedeň v tomto smere sklamala. Nežila dizajnom, ako som si myslela. Mesto bolo plné ľudí a života ale výstavné priestory a workshopy boli poloprázdne, aj to je veľmi nadnesený výraz. Pravdaže sa našli aj zaujímavé akcie ale boli akoby schované, našli si ich len nadšenci a odborníci. Medzi ťaháky tohto festivalu patrila iste aj prednáška Konstantina Grcica z Nemecka. A tá naozaj praskala vo švíkoch. Príjemné bolo, že na akciu bol vstup voľný, takisto aj na koktail party po prednáške, ktorá sa konala v priestoroch, kde predstavoval svoje techno-lyrické inštalácie Swarovski elements. Nuž keď sa vyberiete na budúci rok na festival dizajnu do Viedne, veľmi pozorne si prezrite program a starostlivo vyberajte, čo chcete vidieť. Tento rok to bolo z 80 rôznych akcií, ale zďaleka nie všetky stáli za to.

Tohtoročná Nobelova cena za fyziku patrí Andremu Geimovi a Konstantinovi Novoselovovi, vedcom pôvodom z Ruska, pôsobiacim na Manchesterskej univerzite v Británii. Ich vedecká práca sa točí okolo materiálu, ktorý sa nazýva grafén. A tu prichádzajú zaujímavosti aj pre nás, obyčajných smrteľníkov, ktorí sa vedou vôbec nezaoberáme. Takže stručne: Grafén je forma uhlíka, niečo podobné ako grafit a má unikátne vlastnosti. Je asi dvestokrát pevnejší v ťahu než oceľ. Je pružný. Pritom ho môžeme považovať za dvojrozmerný materiál, keďže má najmenšiu možnú hrúbku, čo je jeden atóm. Je prakticky priehľadný. Hoci pred pár rokmi to bol najdrahší materiál na svete vôbec (začiatkom roku 2008 stál centimeter štvorcový grafénu asi 100 miliónov dolárov), jeho cena rapídne klesá a časom sa určite dočkáme jeho širokého využitia. Elektróny sa v ňom správajú neočakávane, akoby nemali žiadnu hmotnosť a pohybujú sa rýchlosťou svetla. Pohybujú sa stokrát rýchlejšie ako napr. v kremíku. IBM už predviedla ako tranzistory na báze grafénu dosahujú frekvenciu až 100 GHz (predpokladá sa dosiahnutie neuveriteľnej hranice 1 THz). Takže na nás v blízkej budúcnosti zrejme čakajú oveľa rýchlejšie počítače. Uvidíme, či im budeme myslením stačiť...Ja sa teším aj na využitie tohto materiálu v architektúre a dizajne. Zatiaľ sa počíta s využitím grafénu najmä pri výrobe dotykových obrazoviek, úplne nového druhu tranzistoru, či komponentov do už spomínaných počítačov.